
MILAN SLÁDEK*23. Február 1938, Streženice Slovensko, †4. Decembra 2024, Kolín nad Rýnom Nemecko
Mím, choreograf, režisér a pedagóg
Milanovi Sládkovi ako prvému učarovalo výtvarné umenie. Navštevoval ZUŠ v Bratislave so zameraním na rezbárstvo, ktorú ukončil v roku 1957 maturitou. Počas strednej školy sa začal zaujímať aj o divadlo. Svoje prvé pantomímy uviedol v študentskom divadle Univerzity J. A. Komenského v Bratislave. Milan Sládek pokračoval v štúdiu na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave v odbore herectvo. V roku 1958 uviedol svoju prvú inscenáciu „Večer pantomímy“ v Bratislave. V nasledujúcich rokoch sa stal žiakom Emila Františka Buriana v Prahe, mága poetického divadla a jedného z najvýznamnejších zakladateľov českej avantgardy. Tu získal Sládek svoje prvé profesionálne angažmán. Milan Sládek založil svoj prvý súbor pantomímy s Eduardom Žlábkom, sólovým tanečníkom a choreografom Burianovho divadla „D34“. 10. marca 1960 mala premiéru pantomimická komédia „Hrča“ / „The Beule“. Tu po prvý raz vstúpila na scénu jeho fiktívna postava „Kefka“, Sládkovo alter ego.
Sládkov pohľad na mímske umenie sa výrazne líši od pohľadu francúzskych mímov. Už vo svojich prvých pantomimických inscenáciách kládol dôraz na spoluprácu so svojím súborom. Témy a výrazové prostriedky, ktoré si pre svoje inscenácie volí, ovplyvňujú jeho pantomimický prejav a osobnostný prejav – preto sú jeho diela iné a jedinečné.
V roku 1962 sa Sládek so súborom vrátil do Bratislavy a stali sa samostatným súborom Slovenského národného divadla. Milan Sládek dostával so svojím súborom rôzne pozvania do zahraničia a v nasledujúcich rokoch sa stal pravidelným hosťom renomovaných zahraničných festivalov. V roku 1968 Milan Sládek prevzal vedenie divadelného štúdia v Bratislave, v ktorom boli pod jednou strechou tri súbory – pantomíma, kabaret a činohra. V tom istom roku sa začali sľubné politické udalosti – takzvaná „Pražská jar“. 21. augusta 1968 vtrhli armády piatich krajín Varšavskej zmluvy do Československa.
Milan Sládek opustil svoju krajinu v roku 1968 a s časťou svojho súboru sa presťahoval do Švédska a odtiaľ do Spolkovej republiky Nemecko v roku 1970. Kolín nad Rýnom sa tu stáva jeho druhým domovom a nachádza nový priestor pre ďalší rozvoj svojej tvorby. Umenie míma nepozná jazykové bariéry, a tak sa Milan Sládek rýchlo aklimatizoval v novom prostredí.
Jeho súbor bol jedným z najznámejších pantomimických súborov na svete.


V roku 1974 otvoril Milan Sládek v Kolíne nad Rýnom svoje „Divadlo Kefka“, divadlo, ktoré bolo v tom čase jediným stálym pantomimickým divadlom v západnej Európe. O dva roky neskôr sa z jeho iniciatívy a pod jeho umeleckým vedením rozbehol medzinárodný festival pantomímy „Gaukler“, ktorý v spolupráci a s finančnou a organizačnou podporou mesta Kolín nad Rýnom patril medzi najlepšie svojho druhu na svete na dvanásť rokov. Novinári hodnotili mesto Kolín nad Rýnom ako „Mekku svetovej pantomímy“. V intenzívnej spolupráci s Goetheho inštitútom, ktorá trvá už viac ako 25 rokov, navštívil Milan Sládek a jeho súbor viac ako päťdesiat krajín sveta. Zúčastnil sa nespočetných festivalov po celom svete.
Vzdelávacia práca Milana Sládka nachádzala podobu prevažne v projektoch s mládežou. Pravidelne viedol workshopy nielen vo svojom divadle, ale aj v mnohých rôznych krajinách sveta. V roku 1987 bol vymenovaný za profesora vedúceho katedry pantomímy na Folkwang University of Music and Performing Arts v Essene. V rokoch 1979 až 2004 pôsobil ako učiteľ v nemecko-francúzskej mládežníckej organizácii DFJW / Office franco-allemand pour la Jeunesse OFAJ, ktorú založili Charles de Gaulle a Konrad Adenauer. Po páde komunistického režimu sa Milan Sládek prvýkrát vrátil do vlasti v roku 1989. V roku 1994 sa stal riaditeľom „Divadla Aréna“ v Bratislave. Inicioval obnovu historickej budovy arény a do júna 2002 viedol novozaložený „Medzinárodný inštitút pre fyzické divadlo“. V roku 2002 Milan Sládek opustil Bratislavu a vrátil sa do Nemecka do Kolína nad Rýnom, odkiaľ sa popri vlastnej umeleckej tvorbe podieľal na rôznych medzinárodných projektoch.
V roku 2005 naštudoval v Tokiu „Opera za tri groše“. V roku 2006 sa podieľal na rekonštrukcii premiéry J.W. Mozartova pantomíma „Pantalon and Columbine“ KV 446 pre Mozartov festival vo Viedni. V januári 2016 Sládek predstavil svoju inscenáciu „Antigona“ pre UNESCO v Paríži. Išlo o historicky prvé pantomimické predstavenie vôbec v priestoroch tejto inštitúcie.
HLAVNÉ CENY A OCENENIA
1963 – Cena Ministerstva kultúry, Praha
1965 – Grand Prix de Nancy, divadelný festival v Nancy
1967 – Prvá cena za réžiu na Istanbulskom divadelnom festivale
1968 – Cena ministerstva kultúry k 50. výročiu Československa
1968 – Cena Leopolda Danielsa, USA
1998 – Zlatá bula mesta Bratislavy
2000 – Rad Ľudovíta Štúra, prepožičanie štátneho vyznamenania prezidentom SR Rudolfom Schusterom
2000 – Spolkový kríž za zásluhy 1. triedy, udelený spolkovým prezidentom Johannesom Rauom
2009 – Cena za celoživotné dielo, Festival Kremnické Gagy Slovensko
2016 – Európska cena „Trebbia Foundation“, Praha
2017 – Udelenie umeleckej ceny Bauturm, mesto Kolín nad Rýnom „Divadlo v Bauturme“
2018 – Strieborná medaila, v podaní rektora Akadémie múzických umení v Prahe
2019 – Doctor h.c, odovzdaný rektorom VŠMU v Bratislave
